Zaujímavé, prečítajte si!!!
10 NAŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z celého
sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali
rubriku
desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy
sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč,
história jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov
ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale
všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832
jazykov.
Každý
týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové.
Skôr než prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desať najľahších
jazykov na svete.
10. mongolčina
09. aramejština
08. gréčtina
07. nórština
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03. bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na
celom svete je španielšitna.
Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
05. perzština
04. arabčina
03. fínština
02. maďarčina
01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.
A to pre jej gramatickú štruktúru a "mobilitu slov a slovných
spojení" ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov.
(Nominatív, Genitív, Datív,
Akuzatív, Lokál,
Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a
tvrdé
" i, y " , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v
slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.:
Špecifiku tvoria slovesá.:
V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva
časovanie.
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla,
tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá
osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací
spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo
zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom
alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo
paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor
ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným,
plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové)
- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať
sa
2. fázové
- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné
- vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať
4. sponové
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s
plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa
Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:
Mužský, ženský a stredný
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a
spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto
planéte. Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského
jazyka.
Jej gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by
podľa prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú
gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných
spojení vo
vetách. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden
jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a
jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v
niektorých
prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden
človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to
dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu
prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými
pravidlami
gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete
obdobu,
čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a
čítanie.
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa
podarí dosiahnuť to čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto
spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme
problém
porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom.
Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po
slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš
jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k
nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa
tou rečou ktorú sa učíme.
Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy
vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra
je tak komplikovaná, tak prepracovaná do
detailov, že
s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine,
pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale
to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa
nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.